Americké protesty a „zelení mužíčci“

Analyzovaný článok sa venuje americkým protestom a ich prezentáciou v amerických médiách, ktoré sú údajne zamerané len na kritiku zásahov federálnych agentov. Jeho autor sa taktiež zameriava na hľadanie údaných prepojení a podobností medzi Trumpovou snahou “znovu získať” niektoré americké mestá pomocou neoznačených federálnych agentov a anexiou Krymu neoznačenými vojakmi vyslanými Ruskom.

Miesto odkazov na zdroje, odkazy na vlastné články

Článok je uverejnený na portáli sputniknews.com, ktorý má na stránke konspiratori,sk hodnotenie 8.4/10, a možno ho označiť za veľmi nedôveryhodné médium, ktoré sa v minulosti opakovane dopustilo šírenia hoaxov. Autorom textu je Ivan Domilov, ktorého predchádzajúce texty sú písané podobným štýlom, pričom sa zameriavajú predovšetkým na USA a Rusko. Text nie je odzdrojovaný, prípadné linky čitateľa nasmerujú iba na staršie autorove články, ktoré sa nie vždy zaoberajú danou témou. Autor v texte pritom niekoľkokrát používa čísla, alebo text od konkrétnych médií či autorov, odkazy sa však už v článku nenachádzajú.

Citovanie médií k faktickosti nestačí

Samotný text je zložený z autorových myšlienok a názorov, ktoré sa snaží podporiť úryvkami textov z článkov uverejnených svetovými médiami. Prvá citácia textu BBC je po troche snahe dohľadateľná. To isté platí o vyjadrení profesora Dorfa, článku Edwarda Luceho, a taktiež prieskumu Morning Consult, ktorého výsledky boli zverejnené vo Forbes. Všetky sú prebraté bez úprav a zároveň o nich nemožno povedať, že by boli vytrhnuté z kontextu.

Vytrhnuté z kontextu je však autorovo vnímanie celej problematiky amerických protestov. Autor sa totiž rozhodol prezentovať kritické hlasy voči federálnym zásahom len prostredníctvom akéhosi prirovnania, vyslovenej niektorými analytikmi.

Na začiatku navyše útočí na americké média a úmyselne zavádza svojím tvrdením, že ich nezaujímajú iné udalosti spojené so súčasným dianím v Amerike (protesty, rabovania, mŕtvi policajti).

Gól do vlastnej brány

Snaha autora o určitú objektívnosť či nadhľad v téme sa častokrát stráca, pričom prechádza do jasnej podpory amerického prezidenta a jeho krokov.

Autor sa púšťa do všetkých amerických médií bez rozdielu a ich postoje v súčasnej situácii zjednodušuje len na kritiku „zelených mužíčkov“ a ich podobnosťou s anexiou Krymu.

Pri týchto prepojeniach na Krym je jednoznačné, že autor je zástancom názoru, že táto anexia bola zo strany Ruska úplne legitímnym krokom.

Krym je pritom spomenutý  niekoľkokrát. Vracia sa k nemu pri jeho snahe o zosmiešnení amerických médií. Pre pochopenie je však potrebné poznať aspoň základný vývoj protestov.

Po smrti Georga Floyda sa naprieč USA spustila vlna protestov, ktorých snahou bolo upozorniť na diskrimináciu a rasizmus v americkej spoločnosti. Niektoré z nich sa neobišli bez násilia či rabovania. Americký prezident sa voči samotným protestom od začiatku staval negatívne a bol za tvrdší prístup voči protestujúcim (nie len voči násilným prejavom). Mnohé štáty a mestá, predovšetkým pod vedením predstaviteľov Demokratickej strany, boli proti tvrdým zásahom polície, čo v určitých mestách viedlo až k rozpusteniu mestskej polície a snahám o jej zreformovanie. Protesty sa v niektorých miestach držali aj naďalej (Portland, Chicago), pričom sa však  znižovala ich intenzita, rovnako ako sa znižovalo množstvo násilia. Trump však chcel protesty ukončiť a predovšetkým “neposlušným” Demokratom ukázať ako sa to má robiť. Preto do mnohých miest poslal federálne jednotky (plne ozbrojené bez označenia príslušnosti), ktoré nespadajú pod konkrétny americký štát či mesto, ale priamo pod vládu/prezidenta. Tieto jednotky začali potláčať protesty mimoriadne brutálnym spôsobom pričom tento prístup opäť rozvášnil davy. Protesty ako aj násilie začali opäť získať na intenzite.

Autorova snaha o zosmiešnenie je pritom absolútne nelogická a akurát zosmiešňuje samotného autora, pričom sa dopúšťa techník ako Červený sleď, Kognitívna slepá škvrna či Slamený panák. Domilov totiž vysvetľuje, že ak média vnímajú mestá ako Portland či Chicago za Krym, a federálne zložky za neoznačených zelených mužíkov (ruské vojská, ktoré obsadili Krym neboli označené), potom sú podporovatelia protestov vlastne separatistami.

Táto absolútne nelogická konštelácia len podporuje zaujatosť autora a jeho silné presvedčenie o správnosti anexie Krymu, keďže podporovateľov protestov, ktorí v tomto prepojení na Krym vlastne hrajú pozíciu ukrajinského ľudu berie za separatistov.

Audiovizuálne médiá

Audiovizuálna časť príspevku je tvorená náhľadovým obrázkom, na ktorom sa nachádza americká budova Kapitolu. Túto časť teda možno hodnotiť pozitívne, keďže fotografia odkazuje na USA ako hlavnú tému článku bez snahy o vytvorenie emócie.

Záver

Autorova snaha o článok, v ktorom by s nadhľadom skritizoval americké médiá a celkovo stav americkej spoločnosti sa v niektorých častiach láme na vlastnom sebavedomí autora, ako aj jeho ignorancii určitých skutočností, a taktiež v absurdnej snahe o zosmiešnenie oponenta.

Celkové hodnotenie redakcie: 2,6/7


Autor analýzy: Adam Sitko

Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi

Close