Čerpanie eurofondov nebude podmienené prijímaním migrantov

Europarlament uzavrel s Radou EÚ predbežnú dohodu o pravidlách čerpania eurofondov. Ak túto predbežnú dohodu oficiálnym hlasovaním schvália v Rade a europarlamente, tak čerpanie eurofondov by malo byť podmienené dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Europoslanec za ĽSNS Uhrík v tom opäť vidí „diktát Bruselu“, ktorý sa Slovensku vyhráža odstavením peňazí za nedodržiavanie akýchsi „liberálnych hodnôt“, prípadne za neprijímanie migrantov.

Totálna dezinterpretácia správy Europarlamentu

Europoslanec Milan Uhrík z ĽSNS sa odvoláva na tlačovú správu z europarlamentu, ktorú v texte aj linkuje. Spolieha sa však zrejme na to, že si ju ľudia neprečítajú a postačí im len jeho interpretácia, pretože posúva jej význam do úplne iných sfér a straší ľudí prepadnutými eurofondami kvôli násilnému presadzovaniu nejakých cudzích hodnôt na Slovensku.

Z komára urobím somára, pred ktorým vás ochránim

Snáď jediné pravdivé tvrdenie v Uhríkovej interpretácii danej správy je to, že sa o tomto mechanizme bude ešte hlasovať v europarlamente.

Čiastočne je pravdivé aj to, že eurofondy by nemali byť odobrané mimovládnym organizáciám.

Tu už ale Uhrík nespomína, že odoberanie sa nebude týkať ani farmárov a študentov, pretože EÚ nechce, aby za porušovanie zásad právneho štátu zo strany daných vlád boli trestaní obyčajní ľudia.

Uhrík sa týmto účelovým výberom snaží robiť z mimovládnych organizácií nepriateľov, ktorí profitujú zo svojho vzťahu s EÚ, zatiaľ čo potrestaní budú bežní ľudia.

Mimovládne organizácie (majú to aj v názve) pôsobia mimo štátu a často suplujú jeho úlohy, ktoré si sám nedokáže plniť. Patria medzi ne aj rôzne zdravotnícke, vzdelávacie, záujmové a športové organizácie, ktoré plnia v spoločnosti svoje úlohy a preto je logické, že nebudú postihované (podobne ako študenti) za konanie vlády.

Lžou je Uhríkovo tvrdenie, že týmto mechanizmom podmienenosti eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu chce Európska komisia stopnúť peniaze vládam, ktoré neprijímajú migrantov a neudeľujú „nadpráva“ pre komunitu LGBT.

O žiadnom prijímaní migrantov Európsky parlament nehovorí. Hovorí však o ľudských právach a právach menšín, ktoré patria k princípom právneho štátu, hoci sa to Uhríkovi asi nepáči.

Právny štát má chrániť práva všetkých, to znamená aj práva LGBT, či ĽSNS komunity bez rozdielov. Na menšiny však Uhrík zabúda.

Právny štát je jednou z najdôležitejších hodnôt, na ktorej je postavená EÚ a ku ktorej sa hlási v medzinárodných zmluvách a vlastnej ústave aj Slovensko. Nie je to teda nejaká liberálna hodnota nanútená z Bruselu. Takýmto účelovým používaním termínu “liberálny” ho ĽSNS v podstate vyprázdňuje. Pre sociálnu bublinu ich oddaných prívržencov to už nemusí byť politologický termín s určitým významom, ale pejoratívne označenie akéhokoľvek politického oponenta bez ohľadu na jeho ideologickú afiliáciu.

Všetky vlády by mali konať v rámci mantinelov právneho štátu a nie svojvoľne. Každý občan má mať právo obrátiť sa na nezávislý súd ak si myslí, že sú porušované jeho práva. Právny štát v sebe taktiež zahŕňa boj s korupciou, ktorá zvýhodňuje určité skupiny, zaistenie slobody médií a dodržiavanie ľudských práv, medzi ktoré patria aj tie menšinové.

Cieľom EÚ je chrániť peniaze daňových poplatníkov všetkých krajín EÚ, pretože dodržiavanie práv a zákonov, spojených s nezávislosťou súdnictva sú najvhodnejšími predpokladmi k obmedzovaniu korupcie, ktorú často paradoxne kritizuje aj ĽSNS.

Nepriatelia doma aj vonku

Uhrík vo svojom príspevku využíva expresívny jazyk, aby zdôraznil fiktívne úmysly EÚ. Celý mechanizmus označuje ako „nehoráznosť“, konanie EÚ prezentuje ako „vyhrážanie a vydieranie“.

Obviňuje pritom EÚ z uplatňovania dvojakého metra, keď vraj „poslušným“ vládam ako je tá Matovičova, odpustí porušovanie práv, ale „neposlušným“ nie.

Uhrík využíva termíny ako „Brusel“ či „bruselskí byrokrati“, aby zdôraznil údajný nedemokratický charakter rozhodovania v EÚ.

Dohoda však vznikla medzi Radou EÚ, kde má svojich zástupcov (ministrov) každá členská krajina, teda aj Slovensko, a Európskym parlamentom, kde má Slovensko svojich zástupcov zvolených občanmi. Nejde teda o žiaden diktát.

Okrem migrantov a LGBT si Uhrík berie na paškál aj mimovládne organizácie a „zapredané“ médiá, ktoré EÚ v týchto praktikách podporujú, lebo je to „jedna banda“.

Obrázok dokresľuje boj dobra a zla

Na binárnu opozíciu dobro verzus zlo stavil Uhrík výberom obrázka. Ten na jednej strane ukazuje zlú „liberálnu totalitu a nátlak“, kde je zobrazená vlajka EÚ, vlajka LGBT komunity, Angela Merkelová, plot a certifikát z plošného testovania. Tieto veci a osoba majú symbolizovať stranu zla, ktorá chce uškodiť Slovensku.

Slovensko je zobrazené na druhej strane a symbolizuje ho štvorčlenná rodina belochov a mladí ľudia v prírode so slovenskou vlajkou a úryvkom „tradičné hodnoty a sloboda“.

Uhrík týmto obrázkom zobrazuje kontrast medzi dvoma stranami, ktoré sa majú vylučovať.  Zároveň ukazuje čo je a čo nie je Slovensko, prípadne čo ohrozuje Slovensko “ako ho poznáme”. Uhrík využíva falošnú dilemu a implikuje principiálny nesúlad medzi reprezentáciou Slovenska a EÚ, hoci v skutočnosti sa tieto entity vôbec navzájom nevylučujú. Obraz “tradičného” Slovenska a “zlej” EÚ mieri na stereotypné predstavy o sebe a tých “druhých”, ktoré sú prítomné v premýšľaní istého segmentu slovenskej populácie. Propagandisti z ĽSNS to dobre vedia, preto dané stereotypy posilňujú a modifikujú ich do extrémnejšej podoby, ktorá vyhovuje ich politickým cieľom.

Záver

Celý Uhríkov naratív o protislovenskom sprisahaní v Bruseli je konšpiračný a zavádzajúci. Uhrík totiž úplne dezinterpretuje navrhovaný mechanizmus. Pridáva konceptu právneho štátu negatívne konotácie a spája ho s „diktátom Bruselu“, LGBT propagandou, či prijímaním migrantov. Slovensko má byť len obeťou tejto politiky. Sám seba a stranu ĽSNS Uhrík pasuje do role ochrancov Slovenska pred vytvoreným nepriateľom a pripravovaným „zlom“. Túto hru (starú ako politika sama) na obeť a vinníka využíva ĽSNS dlhodobo v domácej aj zahraničnej politike.

Celkové hodnotenie redakcie: 1,9/7


Autor analýzy: Štefan Ižák

Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi

Close