Chybné vyhodnotenie smrtnosti na koronavírus ako argument proti opatreniam

Bývalá kandidátka ĽSNS vo voľbách 2020, Slavěna Vorobelová, sa vo svojom príspevku snaží bagatelizovať nebezpečenstvo, ktoré reprezentuje pandémia koronavírusu. Útočí pritom na vládu Igora Matoviča, spochybňuje vládne opatrenia, ktoré podľa nej ničia ekonomiku.

Relevantné zdroje, chybné závery

Vorobelová v príspevku využíva dva relevantné zdroje. K uvedeniu smrtnosti na koronavírus na Slovensku využíva oficiálny zdroj slovenskej vlády, s ktorým pracuje správne. S odvolávaním sa na bulletin WHO však už korektne nepracuje a informácie z neho neuvádza v úplne presnej miere. Väčšina príspevku pozostáva zo subjektívnych úsudkov a nepodložených faktických tvrdení.

Mix pravdivosti a dojmov

V príspevku je pravdivo uvedená smrtnosť na koronavírus na Slovensku. Tá podľa oficiálnych vládnych zdrojov naozaj predstavuje 0,4%, čo je podľa Úradu verejného zdravotníctva prijateľne nízka hodnota.

O niečo nepresnejšie Vorobelová pracuje so štúdiou, ktorú vo svojom bulletine zverejnila WHO. Tú nesprávne uvádza ako štúdiu z dielne WHO – organizácia ju nevypracovala, ale len zverejnila vo svojom bulletine.

Vorobelová, s odvolaním sa na štúdiu, tvrdí, že smrtnosť na koronavírus je 0,23%. Podľa tejto bývalej kandidátky za ĽSNS a podporovateľky prezidentskej kandidatúry Štefana Harabina tieto čísla ukazujú, že koronavírus nie je taký nebezpečný, aby vláda proti nemu prijímala také opatrenia ako prijíma. Tieto čísla využíva aj ako argument proti plošnému testovaniu, ktoré je podľa jej subjektívneho názoru „absolútny nezmysel“.

Predmetná štúdia naozaj toto číslo spomína. Avšak, ako upozorňuje analýza štúdie na webe manipulatori.cz, toto číslo predstavuje mediánovú hodnotu (nie priemernú) z 51 miest bez ohľadu na to, koľko tam bolo urobených testov.

Miesta, ktoré epidémia silne zasiahla a testovalo sa tam viac, majú horšie čísla: „Taliansko (Apulia) 1,33% (korigované na 1,2%), Belgicko 1,09% (korigované na 0,87%),USA od 0, 08% (Utah, na 58 úmrtí) až po 1, 54% (Connecticut, 2718 úmrtí), Wu-chan od 0,35% do 0,42%.Tieto informácie o mediánovej hodnote však už Vorobelová nespomína.

Vorobelová fakticky správne uvádza informácie o výsledku pilotného testovania na Orave a v Bardejove. Protirečí si však v tom, že vláda štatistické výsledky tohto testovania skresľovala tým, že sa vraj zúčastnilo 74% ľudí (141 tisíc z 190 tisíc) namiesto 91% (141 tisíc z 155 tisíc, ako vláda prezentovala), hoci následne píše o tom, že vláda sa k tomuto číslu dopracovala odčítaním nielen detí do 10 rokov, ale aj seniorov nad 65 rokov, čo sa naozaj aj stalo.

Síce správne hovorí, že vláda nerieši finančnú pomoc namierenú celoplošne, zároveň však ponúka nepravdivé tvrdenie, že vláda nerieši narastajúcu chudobu a kolaps niektorých odvetví. Už od prvej vlny koronavírusu pritom pretrváva štátna pomoc pre podnikateľov, ktorú od októbra vláda dopĺňa o ďalšie schémy.

Proti vláde, proti opatreniam!

Vorobelová využíva na adresu slovenskej vlády expresívny jazyk a slová s negatívnym zafarbením. Plošné testovanie nazýva „Matovičov chorý tajný plán.“ Matoviča ironicky nazýva „hlavný epidemiológ, infektológ, molekulárny mikrobiológ, hlavný veliteľ ozbrojených síl, pandemický krízový manažér, tajnostkár, veľký výmyselník.“

V príspevku je množstvo jej osobných dojmov, ktoré nepodkladá faktami. Plošné testovanie podľa nej „nič nerieši“, je to „šaškovanie okolo vírusu“, uzatváranie ekonomiky je „nezmyselné.“ Tieto tvrdenia vychádzajú len z vyššie zmienených čísel ÚZV a štúdie, ktorú publikovala WHO.

Vorobelová tvrdí, že testovanie je zbytočné, lebo jeden deň môže byť človek negatívny a druhý deň už pozitívny. Ak by sme túto logiku používali aj my, tak aj testovanie PCR testami by bolo zbytočné, lebo človek by sa mohol na druhý deň nakaziť.

Preto je dôležité testovanie v spojením s ďalšími opatreniami, najmä s obmedzením pohybu do takej miery, do akej je to možné.

Zjavná je snaha Vorobelovej o bagatelizáciu celej pandémie, ktorej následky redukuje len na smrtnosť. Koronavírus ako rýchlo šíriaci vírus je však nebezpečný aj kvôli tomu, že mnoho nakazených ľudí je v ťažkom stave a následne môžu títo ľudia s potrebou hospitalizácie zahltiť nemocnice, tak ako sme to videli na jar v Taliansku. Jej príspevok je jasným dôkazom univerzálnej ľudskej tendencie vyhľadávať a interpretovať informácie tak, aby vyhovovali vlastným názorom a vytesniť informácie odporujúce tomuto názoru.

Pri kritike vlády aplikuje Vorobelová argumentačný faul šikmá plocha (slippery slope), keď hovorí, že ak „kľakne ekonomika“ tak ľudia nebudú mať z čoho platiť účty, kŕmiť svoje rodiny, nebudú schopní žiť, systém skolabuje a začnú platiť zákony prírody.

Záver

Vorobelová síce vychádza vo svojom príspevku z relevantných zdrojov, ale neinterpretuje ich úplne presne a rozvíja z nich zavádzajúce konštrukcie, ktoré smerujú k podceňovaniu pandémie a jej negatívnych efektov. Z nepresných interpretácií následne vytvára zavádzajúci argument, že koronavírus nie je tak nebezpečný, aby sa kvôli nemu robili také opatrenia, aké robí slovenská vláda. Jednoducho povedané, klasická špekulácia vybudovaná na zrnku pravdy. Koronavírus však v skutočnosti nebezpečný je, a aj keď jeho smrtnosť nie je taká vysoká ako na jar, prináša so sebou mnoho rizík. Tieto riziká už pociťujú aj preplnené slovenské nemocnice, ktoré pracujú na hraniciach svojich možností.

Celkové hodnotenie redakcie: 3,7/7


Autor analýzy: Štefan Ižák

Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi

Close