Členské štáty musia dodržiavať základné práva a slobody všetkých svojich občanov

Článok pojednáva o nedávnom zamietnutí grantových žiadostí zo strany EÚ šiestim poľským mestám, ktoré sami seba vyhlásili za „zóny bez LGBT“. Podávané faktické informácie autor obaľuje svojimi subjektívnym názormi a predsudkami, pričom dospieva k nepravdivým záverom, ktoré majú podporiť jeho anti-LGBTI a anti-EÚ naratív. Taktiež sa neštíti použitia expresívnych výrazov, nálepkovania a polarizácie spoločnosti, v snahe apelovať na emócie čitateľa a vsugerovať mu tak svoj subjektívny svetonázor.

Informovať nikdy nebol zámer

Text pochádza z dielne Štefana Polačika, ktorý je podpredsedom nacionalistického politického hnutia s názvom Slovenské Hnutie Obrody – SHO.

Projekt Konšpirátori.sk, monitorujúci stránky “s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom“, ohodnotil stránku SHO číslom 9,5 z 10, teda ako veľmi nespoľahlivý a problematický zdroj.

Samotné hnutie sa vyznačuje výraznou náklonnosťou k vojnovej Slovenskej republike a velebením jej prezidenta Jozefa Tisa, odsúdeného za vojnové zločiny.

SHO na svojej stránke ďalej, mimo iné, šíri aj konšpiračné teórie (príklady tu) a otvorene útočí na rómsku menšinu.

V texte sa autor odvoláva len na jeden externý zdroj. Zvyšné dve citácie odkazujú opäť na články uverejnené na stránke SHO. Posudzovanému článku teda chýba zdrojová diverzita pri podávaní informácii. Z vyznenia textu však môžeme usúdiť, že zámerom autora nebolo informovať čitateľa, ale vsugerovať mu svoj subjektívny svetonázor.

Fakty alebo názory?

Text tvorí málo overiteľných informácií a veľa hodnotových názorov a predikcií, ktoré nie je možné kategorizovať ako pravdivé alebo nepravdivé. Napriek tomu, že hlavná informácia s ktorou text operuje je pravdivá, autor ju zaobaľuje do vrstvy subjektívnych ideologických presvedčení.

EÚ skutočne zamietla grantové žiadosti šiestich poľských miest, ktoré sami seba vyhlásili za „zóny bez LGBT“. Jednalo sa o možnosť čerpania financií z dotačnej schémy na podporu sesterských miest.

Dôvodom zamietnutia financovania boli diskriminačné zákony voči komunite LGBT, prijaté miestnymi samosprávami, pričom jedným z cieľov dotačného programu je práve nediskriminácia a rovný prístup.

V texte autor tvrdí že stopnuté dotácie sú „len začiatok“ a „na rad sa dostanú eurofondy“, prostredníctvom ktorých bude EÚ Poľsko vydierať. Tu autor využíva argumentačný klam známy ako „argument šikmou plochou“, čo znamená, že malé kroky musia nevyhnutne viesť k reťazovej reakcii a negatívnym dôsledkom.

Použitím tejto metódy sa autor snaží prepojiť ojedinelý a lokálny problém stopnutia dotácií Poľským mestám s nesúvisiacim záchranným balíkom EÚ, cez ktorý má podľa autora Brusel vydierať členské štáty pokiaľ nebudú „pretláčať agendu LGBT“.

Treba poukázať na to, že výška dotácií, o ktoré jednotlivé Poľské mestá prišli, je relatívne malá, pohybujúca sa v rozpätí od 5,000€ do 25,000€. Ich stopnutie zo strany EÚ má teda skôr symbolický charakter v snahe poukázať na to, že členské štáty musia dodržiavať základné práva a slobody všetkých svojich občanov. Tvrdiť teda, že stopnuté dotácie sú „len začiatok“, ktorý nevyhnutne povedie k finančnému vydieraniu zo strany EÚ prostredníctvom jeho záchranného balíka je ničím nepodložené a vyfabulované tvrdenie autora.

Autor svoje obhajovanie diskriminačných zákonov zdôvodňuje tým, že vládnuca konzervatívna strana v Poľsku má podľa „princípov demokracie“ právo „presadzovať väčšinový názor“ obyvateľstva. Autor zrejme zabúda na fakt, že základným kameňom starovekej, ale i súčasnej demokracie je princíp vlády väčšiny, rešpektujúcej práva menšiny. Táto skutočnosť do značnej miery odráža autorove bipolárne vnímanie politiky.

My sme tí dobrí a oni sú tí zlí

Text je písaný v duchu takzvanej ”my verzus oni“ mentality. To znamená, že autor má tendenciu rozdeľovať komplexné celky, v tomto prípade Poľskú spoločnosť na dve časti, kedy jedna je protikladom druhej. Jednu z nich potom démonizuje a nálepkuje ako morálne a hodnotovo rozvrátenú, pričom sám seba stavia do pozície ochrancu tej druhej – správnej. Je teda zrejmé, že sa snaží apelovať na emócie čitateľa s určitým svetonázorom a zbierať pre seba politické body.

Autor sa taktiež netají svojím anti-LGBTI a anti-EÚ sentimentom. Európsku úniu opakovane označuje za „byrokratov“ a „vydieračov“ a pri svojich útokoch proti LGBTI spomína nebezpečenstvo akejsi „agendy“ a „ideológie LGBT“ pre spoločnosť. Robí tak bez toho, aby vysvetlil, čo to vlastne je. Z textu tak nie je zrejmé čo si pod touto agendou a ideológiou autor predstavuje.

Záver

Článok je otvorene homofóbny, chýba mu objektivita a zdrojová diverzita. Jeho informatívna hodnota je tak minimálna. Z vyznenia samotného textu a z faktu, že sa nachádza na oficiálnej stránke politického hnutia však môžeme usúdiť, že zámerom autora nebolo informovať čitateľa, ale apelovať na jeho emócie, vsugerovať mu svoj subjektívny svetonázor a získať tak politické body.

Celkové hodnotenie redakcie: 1,9/7


Autor analýzy: Denis Takács

Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi

Close