Gender-neutrálny jazyk má zabrániť diskriminácii, nie rozložiť západnú civilizáciu

Článok hovorí o Organizácii spojených národov, a to v kontexte jej snahy o využívanie gender-neutrálneho jazyka s cieľom zamedzenia predsudkom a diskriminácii najmä na pracovisku. Má ísť o kroky smerujúce k ovplyvňovaniu ľudského myslenia, kde konečným formátom má byť vytvorenie spoločnosti podľa obrazu dystopického románu 1984.

Pochybný naratív, pochybné zdroje…

Článok je zverejnený na portáli Infovojna.sk, s nedôveryhodným a zavádzajúcim obsahom. Samotný text je prebratý z českej stránky reflex.cz, ktorá má skôr bulvárny charakter, avšak nachádzame tu množstvo zverejnených článkov ekonóma Vladimíra Pikoru, pôvodného autora daného článku. Zavádzajúcim spôsobom sa vyjadruje nielen k ekonomickým otázkam, pričom je kritizovaný aj na samotnom portáli reflex.cz (napríklad tu). 

Česká stránka Manipulátoři.cz sa venuje rozboru jeho aktivít a článkov, a to spolu s analýzou článkov Pikorovej manželky, Markéty Šichtařovej, ktorá zverejňuje zavádzajúce a konšpiračné texty prostredníctvom blogovania na portáli idnes.cz. Zdroje sú teda celkovo neseriózne a nedôveryhodné.

Autor článku prináša viacero konkrétnych informácií, na ktorých zdroje však neodkazuje, takže svoje tvrdenia ničím priamo nepodkladá. V jednom prípade menuje, kto danú štúdiu vypracoval, avšak bez priameho odkazu.

Genderovo neutrálne pojmy

Základnou myšlienkou článku je kritika OSN pre snahu o využívanie „bezpohlavného jazyka“, ktorý má prispieť k „deštrukcii západnej civilizácie“ a dosiahnuť zmeny v myslení ľudí, vedúce k vytvoreniu dystopického typu spoločnosti. 

Podľa autora ide o snahu prostredníctvom genderovo neutrálneho jazyka „vymýtiť z jazyka muža a ženu a ponechať iba bezpohlavné TO.“ Argumentuje tým, že v mnohých jazykoch je rod v pojmoch priamo definovaný a nie je možné ho odstrániť. 

Gender-neutral language, resp. gender-inclusive language však nehovorí o premene pojmov, a už vôbec nie vo všetkej komunikácii, ale o snahe využívať pojmy (najmä pomenovania pre pracovné pozície) vopred neevokujúce pohlavie.

OSN hovorí o genderovo neutrálnych pojmoch v prípade šiestich oficiálnych jazykov (arabský, čínsky, anglický, francúzsky, ruský, španielsky). Európsky parlament sa pridal k adopcii viacjazyčného usmernenia pre rodovo neutrálny jazyk už v roku 2008. Táto príručka uvádza rozdelenie na jazyky bez rodového označenia, prirodzene a gramaticky genderové (nemecký, slovanské jazyky), vo všeobecnosti je teda reflektovaná osobitosť jednotlivých jazykov. Podobnú príručku vydala aj OSN.

S touto problematikou autor manipulatívne spája ekonomickú otázku, kedy spochybňuje „prínosy“ z členstva v OSN v kontraste s nákladmi. „Veľkosť“ rozpočtu OSN ilustruje štatistikami, pričom uvádza výšku tohtoročného príspevku ČR a SR. V kontexte rozpočtu píše: „OSN má tedy dost peněz, za které ovšem nepřináší dost muziky. Sama OSN to ví, protože už v roce 2016 prohlásil tehdejší generální tajemník Pan Ki-mun: „Je mi líto, že Rada bezpečnosti selhala při plnění svých povinností zachovávat mír a bezpečnost pro Sýrii.“ 

Je špekulatívne bez bližších informácií prehlásiť, že OSN má „dosť“ peňazí a hodnotiť jej výsledky ako nedostačujúce (podľa akých kritérií?). Generálny tajomník Pan Ki-mun tento výrok naozaj vyhlásil, avšak zároveň popisoval situáciu v Sýrii a konkrétne problémy, ktoré stáli za neúspechom misií, a vyzýval k vyššej angažovanosti a spoločnej koordinácii aktivít.

Článok upriamuje pozornosť iba na neúspechy OSN, resp. oblasti kde neboli konflikty mierovou cestou ukončené, a na sexuálne škandály súvisiace s humanitárnymi misiami v štátoch tretieho sveta. Obsahuje informáciu, podľa ktorej sa v prieskume medzi zamestnancami OSN v roku 2018 ukázalo, že tretina z nich čelila sexuálnemu obťažovaniu. Vyššie spomenuté číselné údaje sa nám v rámci relevantných zdrojov nepodarilo vypátrať, nachádzame iba informácie o samotnom prieskume. Publikácia UN Women uvádza, že 1 z 3 žien ako obeť sexuálneho násilia je údaj platiaci všeobecne (globálne).

V závere je popisovaná „zbytočnosť“ samotnej organizácie. Podľa autora je potrebné šetriť finančné prostriedky a zrušiť členstvo ČR v OSN, ktorá podľa neho „jen zneužívá našich peněz k nesmyslům, jako je genderová neutralita jazyka“. 

Ilustráciu finančnej stránky veci prináša vo forme výsledkov výskumu NKÚ, ktorý uvádza správne: „v roce 2018 spolupracovala ČR se 477 organizacemi, kterým přispěla částkou 4,4 miliardy korun. U 244 organizací ovšem nenašli pro ČR přínos.“ 

Závery z prieskumu NKÚ však prinášajú kritické stanoviská skôr voči inštitúciám ČR (najmä konanie MZV) vo vzťahu k zberu informácií či realizácii a vyhodnocovaniu monitoringu prínosu jednotlivých medzinárodných organizácií (MEO), menej k samotnému členstvu v nich. 

Výdavky ČR na OSN za rok 2018 boli rovnako vysoké ako súčet výdavkov na Vojenský rozpočet NATO a Program bezpečnostných investícií NATO, pričom súčet výdavkov na ostatné MEO bol mnohonásobne vyšší. Zároveň platí, že medzi rokmi 2016-2018 bolo zastúpenie českých občanov v medzinárodných organizáciách zakaždým najvyššie práve v štruktúrach OSN (aj na manažérskych pozíciách). 

V závere je možné uviesť, že NKÚ jasne definuje OSN ako jednu z “21 prioritných MEO”, a to hneď na prvom mieste (OSN, NATO, RE, OECD, FAO, WHO, ILO, WTO, UNESCO, OBSE, IOM, ICMPD, UNHCR, EIB, IMF, WB, ICC, MAAE, UNWTO, UNEP, EBRD).

Údaje a informácie v článku sú väčšinou dohľadateľné, avšak sú pomerne manipulatívne podané, prípadne nepresné.

Zbytočným je odmietnutie OSN

Autor článku predstavuje odmietavú pozíciu voči členstvu ČR v OSN, ale aj všeobecne voči OSN, jej pozícii, aktivitám i cieľom. Celý jej význam popisuje iba prostredníctvom vybraného problému: genderovo neutrálneho jazyka. Ide o metódu “prílišného zjednodušenia/oversimplification”, ale aj “cherry-picking”. 

Zároveň ide u autora o snahu priniesť problematiku v negatívnom svetle načrtnutím toho, že OSN usiluje o pretlačenie tejto agendy všeobecne a do všetkých jazykov, a to tesne po tom „jakmile se lidé trochu otřepali ze strachu z covid-19“. Táto téma je však v OSN riešená pomerne dlhodobo a jej zadefinovanie sa viaže najmä na 6 oficiálnych jazykov organizácie a jej vnútorné fungovanie (pomenovanie jej pracovných pozícií, a pod.).

Autor predstavuje vlastné videnie sveta, ktoré usiluje posunúť čitateľovi prostredníctvom využívania manipulatívneho jazyka, logických klamov a zjednodušovania

„Zbytočnosť“ OSN ako organizácie je výrazne premrštené tvrdenie zakladajúce sa na skreslenom a sugestívnom chápaní medzinárodných vzťahov a významu a postavenia jednotlivých aktérov. 

Samotná OSN má mimo iného významné postavenie vďaka vysokej legitimite – vo všeobecnosti má vyššiu dôveryhodnosť ako väčšina národných vlád (prieskum Edelman Trust Barometer z roku 2020). Prieskum Pew Centre naprieč 32 štátmi z roku 2019 uvádza výsledok 61% v prospech pozitívneho názoru na fungovanie OSN.

Prebytočná slučka

Titulný obrázok obsahuje motív OSN (logo) a slučky na pozadí púšte. Vyvoláva tak dojem, že OSN sa nachádza v hlbokej kríze a stáva sa prebytočnou, a zároveň, že sama neprispieva k mieru a medzinárodnej spolupráci, ale prináša pravý opak – na čo v texte autor poukazuje. Takto vytvorená koláž je situovaná v úvode samotného článku, čím má v čitateľovi už vopred budiť negatívnu emóciu voči OSN a v podstate mu vsugerovať negatívny názor na organizáciu. Celkovo hodnotíme audiovizuálnu časť článku ako neserióznu, manipulatívnu a útočnú.

Záver

Článok dosahuje minimálnu úroveň serióznosti, napriek pomerne správne uvádzaným informáciám k nim neposkytuje zdroje a čitateľa ani nenabáda, aby si potrebné údaje vyhľadal. Autor s témou narába manipulatívne, usilujúc o presadenie vlastného hodnotového nastavenia a názorového ukotvenia, ktoré prostredníctvom textu predostiera ako fakty. 

Na serióznosti a faktickosti článku uberá aj okliešťovanie fungovania OSN na prípady, kedy nezasiahla dostatočne alebo sa jej nepodarilo dosiahnuť mier (Sýria) a na prípady sexuálneho obťažovania zamestnancami humanitárnych misií. Snaha riešiť otázky genderovej rovnosti je podľa autora nepotrebnou záležitosťou a má viesť k ovplyvňovaniu myslenia ľudí vo výrazne negatívnom kontexte. K tomuto úsudku neprikladá žiadne dôkazové materiály ani legitímne argumenty, nadpis a podnadpis článku očividne využíva ako clickbait.

Celkové hodnotenie redakcie: 2,2/7


Autorka analýzy: Michaela Ružičková

Close