Minister zdravotníctva nespochybnil bezpečnosť vakcíny

Milan Mazurek, opozičný poslanec strany ĽSNS a známy antivaxer, sa ešte koncom novembra vyjadril na svojom facebookovom profile k otázke účinnosti vakcíny a jej samotnej bezpečnosti. Okrem spochybňovania vedecky ľahko dohľadateľných faktov, tradične zľahčuje globálnu pandémiu a nepriamo útočí aj na súčasnú vládu.

Zdroj dlhodobo šíriaci kotlebovskú propagandu

Článok, ktorý je doslovným prepisom vyjadrenia Milana Mazureka na Facebooku, bol uverejnený na portáli slovenskespravy.sk. Ide pritom o anonymný web, ktorý, ako sa podarilo zistiť portálu Infosecurity.sk, spravuje istý Marek Polacký. Ten začal preberať časť tvorby Mária Vidáka, systematicky a dlhodobo šíriaceho stranícku propagandu. 

Súčasťou textu je aj videozáznam na TV Markíza z rozhovoru s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím ohľadom potenciálnych nežiaducich účinkov vakcíny a prípadného štátneho odškodňovania za očkovaním spôsobenú ujmu na zdraví.

Článok má k dnešnému dňu cez 13 tisíc zdieľaní, a možno ho tak označiť za virálny. Len pripomeňme, že Mazurek bol ešte minulý rok odsúdený za nenávistný trestný čin a na svojom profile dlhodobo šíri dezinformácie.

(Ne)bezpečnosť vakcíny bola overená

Hneď v úvode sa Mazurek zamýšľa nad bezpečnosťou a vierohodnosťou samotnej vakcíny. Tvrdí, že ani výrobca vakcíny neverí, že bude bezpečná… pretože jej výroba a klinické testy prebehli neporovnateľne rýchlejšie, než je štandardný režim”. Je síce pravdou, že klinické testovanie štandardne pri vývoji vakcín trvá niekoľko rokov, avšak dôvodom skrátenia niekoľkoročného skúšania vakcíny na ľuďoch je jednak akútnosť samotnej pandémie, ako i skutočnosť, že celý svet sústredil svoju pozornosť na výskum a vývoj vakcíny, ako sme už písali napr. TU alebo TU.

Prípadné nežiaduce účinky vakcíny sú pritom, ako to uvádza FB stránka Ministerstva zdravotníctva SR, oproti mamutím benefitom, menšie ako riziko pri uštipnutí komárom.

Následne Mazurek pravdivo uvádza, že štát na seba prevezme zodpovednosť za prípadnú škodu spôsobenú poškodeným, zaočkovaným osobám. Dohovor o ľudských právach a biomedicíne v článku 24 ustanovuje, že „osoba, ktorá utrpela neprimerané poškodenie ako výsledok zákroku, má nárok na spravodlivé odškodnenie podľa podmienok a postupov ustanovených zákonom”. Peňažná kompenzácia síce v plnej miere nenahradí (nízko pravdepodobné) zdravotné komplikácie, zaiste je ale dôležitou a i medzinárodne uznávanou formou zadosťučinenia (napr. len v USA bolo poškodeným od roku 1989 do roku 2014 vyplatených viac ako dva a pol milióna USD.

Smrtnosť nákazy Covid-19, ktorú uvádza Milan Mazurek vo svojom statuse, a teda 0,2%, je uvedená v štúdii v bulletine WHO. Nie je pritom pravdou, že táto štatistika úmrtí bude postupne klesať a už vôbec nie vyhlásenie, že choroba je pre drvivú väčšinu ľudí úplne neškodná”. O tom svedčia aj alarmujúce čísla počtu obetí na Slovensku, kde najnovšie štatistiky poukazujú na smrtnosť až 1,25 % (v samotných nemocniciach až 20 %, ako sme už skôr písali v tomto článku).

Pán poslanec ukončuje svoju pseudoanalýzu odvážnymi tvrdeniami, podľa ktorých je pravdepodobnejšie, že nás trafí blesk alebo zrazí autobus, ako fakt, že sa nakazíme vírusom SARS-CoV-2.

Hoci neexistujú reliabilné štatistické dáta o pravdepodobnosti nákazy, no aj pre laika musí byť zrejmé, že pri nedodržiavaní opatrení R-O-R, môžeme byť ľahko infikovaní. Príkladom nech je nám predseda ĽSNS či ďalší stranícki kolegovia Mazureka, ktorí by nám o šanciách nákazy mali čo povedať.

Nehovoriac o tom, že kombinácia vodky a bromhexinu by pre závažné prípady asi veľký zmysel nemala. Teda žiaden, a teda pre nikoho.

Najlepšia obrana je útok

Už samotný nadpis článku je zavádzajúcim clickbaitom, ktorého primárnym účelom je osloviť čo najväčší okruh čitateľov, aby sa tak zvýšila sledovanosť webu. O tom svedčí aj cez 13 tisíc zdieľaní, ktoré možno, bohužiaľ, jednoznačne označiť za virálne.

Zámerom autora je zdiskreditovať a vystríhať ľudí pred očkovaním, t. j. antivaxerský naratív. Mazurek využíva v prvom rade manipulačnú techniku lenivú indukciu, kedy tvrdí, že výroba a klinické testovanie prebehlo neštandardne rýchlo.

Najnovšie vedecké výskumy pritom preukazujú, že účinnosť vakcín nie je závislá od rýchlosti klinického testovania. Okrem toho používa aj vyberanie čerešničiek (cherry picking), kedy vyberá len také argumenty, ktoré sa mu do jeho naratívu hodia (keď spochybňuje samotnú bezpečnosť vakcín výrobcom) a ignoruje relevantné dôkazy (účinnosť vakcín sa pohybuje medzi 90-95 %).

Okrem toho útočí aj na vládnu koalíciu a namiesto použitia rozumných argumentov, nepochopiteľne obviňuje štát a jeho opatrenia – tzv. argumentum ad hominem.

Navyše pracuje aj s nebezpečnou konšpiračnou teóriou, kedy zľahčuje nákazlivé ochorenie a jeho smrtnosť. Pracuje aj s technikou anekdoty, keď prirovnáva pravdepodobnosť nákazy vírusom k absurdným, izolovaným príkladom na základe osobných skúseností.

Vytrhnuté z kontextu

Text je doplnený aj o audiovizuálny záznam, a to konkrétne o rozhovor ministra zdravotníctva Krajčího o potenciálnom odškodnení nežiaducich účinkov vakcíny na ujme na zdraví. Tento síce korešponduje s obsahom článku, ale vôbec z neho nevyplýva, že minister neverí samotnej vakcíne, ako sa titulok článku snaží naznačiť. Je ale namieste, keď štát prevezme zodpovednosť za prípadnú škodu, podobne ako je to napr. pri zodpovednosti štátu za škodu na zdraví spôsobenú obetiam trestných činov, ktorým sa vypláca náhrada za bolesť, resp. sťaženie spoločenského uplatnenia.

Záver

Antivaxer Milan Mazurek opäť raz využíva dezinformácie a manipulačné techniky, ktorými sa snaží podkopať dôveru ľudí nielen v očkovanie, ale aj v samotnú pandémiu. Zrejme pritom zabúda na alarmujuce štatistiky počtov hospitalizovaných, infikovaných, či obetí. Jeho sugestívne nabádania k odmietaniu vakcíny a zľahčovanie ochorenia pritom už hraničia s vyvodením právnych dôsledkov. O to viac pri súčasnom kolapse nemocníc. Keby už dnes bola populácia zaočkovaná, mnohí títo ľudia by sa nemuseli o svoje zdravie a život obávať.

Celkové hodnotenie redakcie: 1,3/7


Autor analýzy: Tomáš Horeháj

Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi

Close