Nemecko nebude členské štáty EÚ „dirigovať“

Nemecko prevzalo od Chorvátska rotujúce polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie. Počas tohto obdobia sa sústredí na ekonomickú obnovu EÚ a súčasne na opatrenia, ktoré budú zacielené proti šíreniu vírusu COVID-19. Cieľom je tiež jednotnejšie vystupovanie EÚ voči strategickým partnerom ako USA. Autor v článku špekuluje o cieľoch Nemecka na čele Rady EÚ, pričom sa odvoláva na niekoľko hodnoverných zdrojov, ktoré využíva na legitimáciu svojich subjektívnych názorov.

Zdroje áno, informácie z nich nie

Samotný článok je uverejnený na portáli Zem a Vek, ktorý je známy publikovaním konšpiračných teórií, zamlčiavaním podstatných faktov, a výrazne zaujatými článkami. Niektoré svoje tvrdenia autor nepodporuje žiadnymi dôkazmi, pri iných sa odvoláva na niekoľko hodnoverných zdrojov.

Časť autorovej argumentácie sa opiera o prepis rozhovoru, ktorý poskytla Angela Merkelová médiu The Guardian. Autor v článku označuje The Guardian ako „kultúrne ultraliberálny“. 

Toto tvrdenie je v rozpore so zisteniami databázy Media Bias/Fact Check, podľa ktorej má The Guardian len mierne liberálne smerovanie a možno ho považovať za hodnoverný zdroj informácii.

Autor sa taktiež odvoláva na originálne znenie rozhovoru v nemeckom jazyku, ktorý je zverejnený na oficiálnej stránke Nemeckej Federálnej vlády (Bundesregierung) a na stanoviská Spolkového Ústavného súdu (Bundesverfassungsgericht). Oba tieto zdroje možno považovať za hodnoverné a faktograficky nezávadné.

Ďalšie tvrdenia autor opiera o mierne pravicový liberálno-konzervatívny nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung a portál Military.com ktoré podľa databázy Media Bias/Fact Check taktiež možno považovať za hodnoverné zdroje.

Napriek tomu, že zdroje, ktoré sú v článku uvedené, možno brať ako dôveryhodné, pri väčšine svojich tvrdení autor zdroje neuvádza.

Subjektívna realita autora

Text tvorí iba niekoľko faktograficky overiteľných informácii, medzi ktoré autor vkladá svoje výrazne ideologicky podfarbené názory a predikcie.

V úvodnej časti autor upriamuje pozornosť na ekonomické dopady ochorenia COVID-19 na členské štáty EÚ, pričom vzápätí poukazuje na rozhodnutie Nemeckého Spolkového ústavného súdu, ktorý od Európskej Centrálnej Banky požaduje, aby objasnila, či jej schéma nákupu dlhopisov, spustená v roku 2015 na podporu hospodárstva EÚ, spĺňa princíp „primeranosti“. 

Medzi tieto dve nesúvisiace udalosti vkladá autor svoj naratív zadlžovania sa a klesania „do bahna dlhového otroctva“.

Autor ďalej tvrdí, že plán Trumpovej administratívy na stiahnutie vojsk z Nemecka nie je skutočným stiahnutím vojsk, ale len ich preskupením a presunutím do Poľska. Tento plán však nie je potvrdený a finálny, pričom sa predpokladá, že len časť zo stiahnutých vojsk z Nemecka by bola presunutá do Poľska, zatiaľ čo zvyšná časť bude poslaná späť do USA. Hodnotiť plán len ako „preskupovanie“ je teda nepresné, neoveriteľné, predčasné a koniec koncov špekulatívne.

Pri svojich tvrdeniach o „preskupovaní“ Amerických vojsk v Európe sa odvoláva na dva odstavce zo spomínaného prepisu rozhovoru Angely Merkelovej pre portál The Guardian, ktoré považuje za „ťažiskové“. Tie však nemajú žiaden politicky záväzný charakter a možno ich interpretovať rôzne.

Prevažná časť autorových tvrdení tak pozostáva zo subjektívnej interpretácie politických vyhlásení, hodnotových súdov, názorov a predikcií, ktoré nie sú faktografický overiteľné.

Okupujúca sugescia

Text je písaný pomerne formálnym jazykom, ktorý otvorene na nikoho neútočí. Vyskytujú sa v ňom však mnohé prvky populizmu a názorových sugescií.

Titulok článku je značne manipulatívny, pričom sa v čitateľovi snaží vyvolať dojem nelegitímnosti inštitúcií EÚ, keď píše o rotujúcom predsedníctve Rady EÚ ako o „dirigovaní“.

Autor mnohokrát používa nepotrebné expresívne výrazy a apeluje tak na negatívne emócie čitateľa, napr. keď o USA hovorí ako o „okupujúcej veľmoci“, alebo o schéme nákupu dlhopisov na podporu hospodárstva eurozóny ako o zadlžovaní „budúcich generácií u nadnárodného kapitálu“.

Text je taktiež objektívne nevyvážený pričom v texte sa objavujú predovšetkým názory autora, ktorý je výhradne kritický voči nemeckej vláde, EÚ a zahraničnej politike USA.

V texte je možné pozorovať tzv. efekt „cherry picking-u“, kedy si autor vyberá len argumenty a informácie, ktoré potvrdzujú jeho naratív, zatiaľ čo zámerne ignoruje informácie a zdroje, ktoré by s jeho naratívom boli v rozpore a poukazovali na jeho nesprávnosť.

Autor teda kombinuje svoje subjektívne a zdrojmi nepodložené názory s informáciami získanými z hodnoverných zdrojov. 

Výsledkom je skutočnosť, že na čitateľa môže článok pôsobiť ako legitímne spravodajstvo.

Záver

Napriek tomu, že autor pracuje s pravdivými informáciami z hodnoverných zdrojov, vytrháva ich z kontextu a vkladá do nich svoje ideologicky zafarbené názory a predikcie. Tie sa tak snaží legitimizovať, avšak neponúka reálne dôkazy, ktoré by bolo možné faktograficky overiť. Mimo to značne zavádza a apeluje na negatívne emócie čitateľa prostredníctvom využitia expresívnych výrazov, ktoré majú v čitateľovi vyvolať pocit, že členské štáty EÚ nie sú autonómne a inštitúcie EÚ nie sú legitímne.

Celkové hodnotenie redakcie: 3,1/7


Autor analýzy: Denis Takács

Close