Pandémia nového koronavírusu nie je fiktívna

Doktor Wolfgang Wodarg vo svojom článku spochybňuje skutočnú silu nového koronavírusu. Podľa Wodarga sa jedná iba o mediálny ošiaľ, ktorý úmyselne vynecháva dôležité fakty a údaje poukazujúce na „neškodnosť“ tohto vírusu. Cieľ je pritom jasný – zakryť skutočné, temné zámery svetových vlád a farmaceutických spoločností. Nejedná sa však o prvý príklad toho, kedy doktor Wodarg hľadal démona v každom tmavom zákutí.

Doktor proti farmaceutickým firmám

O profesijnej odbornosti a skúsenosti Wolfganga Wodarga nie je možné pochybovať – lekársku licenciu drží už 46 rokov, a mimo iné je aj vyučeným pneumológom. Vzhľadom na charakter COVID-19, ktorý útočí najmä na dýchacie cesty infikovaných je teda zjavné, že doktor Wodarg je oprávnený vyjadrovať sa k súčasnej pandémii.

Wodargovi však mimo lekársku činnosť učarovala aj politická kariéra. Mimo členstva v nemeckej politickej strane SPD taktiež zastával pozíciu v Zdravotníckom výbore Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Wodarg sa však v tejto pozícii stal známym najmä tým, že obvinil farmaceutické firmy z ovplyvňovania WHO počas pandémie prasacej chrípky z roku 2009 s vidinou zárobku. Jedná sa o podobné obvinenia ako padajú v súčasnosti. Wodarg má už teda skúsenosti so šírením konšpirácií, spochybňovaním svetových pandémií a s bojom proti farmaceutickým firmám a WHO.

Na internete nič nové

Podobne ako iné konšpiračné články spochybňujúce existenciu nového koronavírusu, tak aj Wodarg využíva ako svoj hlavný dôkaz takzvanú „zmenu rétoriky“ vlád, ktoré už na „strašenie más“ nevyužívajú počty obetí, ale počty nakazených. Vzhľadom na pomerne nízku mortalitu koronavírusu totiž nie sú pribúdajúci mŕtvi dostatočne desivým nástrojom pre vyvolávanie paniky.

Je pravda, že rozdiel medzi obeťami a pozitívne testovanými prudko stúpa. Kým koncom apríla – kedy bola vo svete úmrtnosť na koronavírus najvyššia – vírusu podľahlo cez 7% nakazených, v súčasnosti zomierajú “iba” 3% pacientov.  Wodarg však poukazuje na to, že tieto testy sú v skutočnosti chybné, keďže mnoho z pozitívnych pacientov nemá príznaky ochorenia, a teda nie sú nakazení. Opatrenia tak majú byť prehnané a nepotrebné. Realita je však taká, že aj takýto asymptomatickí pacienti môžu ďalej šíriť vírus na osoby, ktoré už symptómy prejavovať budú. Tvrdenie, že všetky takéto prípady asymptomatických pacientov sú vlastne negatívne, a že opatrenia sú nepotrebné, teda nie sú pravdivé.

Navyše poukazovať na to, že vírus ohrozuje najmä životy pacientov staršieho veku sa tiež môže javiť ako nevkusné. Môže sa totiž zdať, že Wodarg neprikladá týmto životom rovnakú hodnotu ako životom mladších osôb – predsa len, návrh na zrušenie obmedzení iba preto, že ohrozené sú iba životy starších obyvateľov, nie je práve najšťastnejší.

1+ milión útokov

Zo slov Wodarga je zjavné, že jeho hlavným cieľom je útočiť na farmaceutické a zdravotnícke spoločnosti, ktoré z pandémie najviac profitujú. Zmena rétoriky a pokračujúce strašenie obyvateľstva má slúžiť pre podporu drahého testovania a vakcinácie. Vakcíny majú byť navyše prospešné iba pre firmy, keďže pre zdravie pacientov údajne môžu byť hrozbou.

Záujmy vlád však majú siahať do ešte temnejších hlbín. Účelom testovania na COVID-19 má byť zber genetických informácií, ktoré budú laboratóriami nekalo využívané. Wodarg však zabudol spomenúť, ako presne by boli tieto informácie zneužité

Spomenutá je aj iniciatíva „1+ milión genómov“ v gescii EÚ, ktorá je podľa Wodarga dôkazom snáh o nezákonný zber a využitie genetických informácií občanov členských krajín. Jej cieľom je však podporiť zdravie a možnosti liečby a prevencie pre rôzne závažné ochorenia skrz ich porozumenie.

Bližšie pochopenie toho, ako napríklad rakovina alebo iné vzácne choroby fungujú a ako môže rôzna genetická predispozícia ovplyvňovať ich priebeh sú kľúčové pri určovaní funkčných preventívnych opatrení a personalizovanej liečby pre každého pacienta. EÚ navyše zaviedla aj prísne opatrenia proti zneužívaniu osobných údajov a proti neetickému využívaniu genetických informácií. Je teda prinajmenšom nepravdepodobné, že by EÚ dopustila, aby mohli laboratória tieto informácie využívať bez obmedzení.

Záver

Článok v podstate neprináša nijaké nové a prelomové informácie, s ktorými sme sa ešte nemali možnosť stretnúť. Podobne ako iní konšpirátori, aj Wodarg poukazuje na počty pozitívne testovaných ako na „dôkaz“ o snahe zastrašenia občanov. Jediné, čo je v článku nové – a s čím sa možno mnohí čitatelia ešte nestretli – je otázka využitia genetických informácií a zmienka o programe „1+ milión genómov.“ Tento program však nie je bližšie predstavený a jeho názov môže v spojení s obvineniami znieť pomerne zlomyseľne.

Vo všeobecnosti sa jedná o nedôveryhodný a konšpiračný článok, ktorý naberá na relevantnosti iba vďaka renomé a profesii jeho autora. Po bližšom pohľade na jeho predchádzajúce kauzy a vyhlásenia je však zrejmé, že ani jeho meno nie je také čisté a dôveryhodné, ako by sa mohlo zdať.

Celkové hodnotenie redakcie: 2,2/7


Autor analýzy: Marián Maraffko

Editori: Peter Dubóczi, Matej Spišák

Close