Pomoc z EÚ podľa Uhríka

Článok sa venuje vystúpeniu europoslanca za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Milana Uhríka, v Národnej rade Slovenskej republiky. V rámci svojho vystúpenia hovorí o „takzvanej pomoci Európskej únie“ členským štátom v kontexte hospodárskych a sociálnych škôd zapríčinených krízou spôsobenou koronavírusom. Uhrík hovorí o „zadlžovaní“ SR voči EÚ.

Nedôveryhodný portál

Článok je zverejnený na portáli s nedôveryhodným a zavádzajúcim obsahom Infovojna.sk. Obsahovo pozostáva iba z krátkeho úvodu, vrátane komentára Milana Uhríka ku svojmu videu (vystúpenie v NR SR) zverejnenému na Youtube, a zo samotného videa z oficiálneho kanálu M. Uhríka.

„Krutá realita“ podľa Uhríka

Podľa M. Uhríka v kontexte 8 miliárd eur z EÚ „nejde o charitu ale o pôžičku“, ktorú budeme musieť splácať. Pôjde o dva spôsoby splácania: vyššie priame platby do rozpočtu EÚ a nové európske federálne dane (z uhlíkových emisií, plastov, finančných transakcií). Uvedené spôsoby však boli diskutované dlhodobo, neobjavujú sa až teraz v kontexte plánu pre obnovu po kríze spôsobenej koronavírusom. Zo strany poslanca Uhríka ide o zavádzanie a účelové spájanie skutočností.

Ďalej Uhrík kritizuje EÚ za to, že „z brucha strelili“ sumu 750 miliárd eur a až teraz uvažujú o tom, z akých zdrojov financie získať a do čoho ich investovať.

EÚ má však pripravený komplexný plán, vrátane podrobne popísaných nástrojov pre jednotlivé kategórie.

Nadstavbou posilneného dlhodobého rozpočtu EÚ (VFR) na obdobie 2021-2027 (1,1 bilióna eur) bude 750 mld. eur v rámci nástroja Next Generation EU, ako reakcia na krízu spôsobenú koronavírusom. Nástroj Next Generation sa bude realizovať v troch pilieroch: podpora členských štátov pri procese obnovy; naštartovanie hospodárstva a pomoc v oblasti súkromných investícií; poučenie z krízy.

EÚ chce podľa Uhríka spomínanou sumou riešiť vlastné vnútorné problémy. Podotýka, že viac ako polovica peňazí pôjde na Grécko, Taliansko a Španielsko. Cieľom podľa neho je, aby tieto štáty neopustili EÚ, ktorá využíva krízu na posilnenie svojej politickej moci. Ide však skôr o snahu predísť ďalšiemu prehlbovaniu ekonomických rozdielov medzi členskými štátmi EÚ. Angela Merkel zároveň hovorí o snahe využívať fond obnovy ako „politický nástroj proti populistom“.

Uhrík kritizuje aj možnosť toho, že pomoc z EÚ bude podmienená dodržiavaním demokratických princípov právneho štátu. Poukazuje na hrozbu, že „dopadneme ako Maďarsko a Poľsko“. Tieto štáty sú podľa neho trestané za to, že ich konzervatívne vlády nechcú slepo poslúchať nariadenia z Bruselu, slúžiť mimovládkam, chránia svoje štáty pred imigrantmi z Afriky a bránia svoje tradičné hodnoty.

Využíva tak populistické frázy a zamlčiava skutočnosti, ktoré majú za následok postavenie Poľska a Maďarska v rámci EÚ (štátna kontrola médií, súdnictva a akademickej oblasti).

Angela Merkel v tomto kontexte uviedla, že v rámci predsedníctva Rady EÚ budú sledovať vývoj situácie v Maďarsku. Uhrík ďalej uvádza, že sa EÚ vyhráža Maďarsku pozastavením čerpania eurofondov. Európska komisia o tejto možnosti reálne hovorí v prípade porušovania princípov právneho štátu, pričom je k tomuto kroku potrebná väčšina hlasov členských štátov.

Uhrík kritizuje aj zriadenie kancelárie pre boj proti dezinformáciám, kde však nekonkretizuje, o ktorý orgán má ísť. Uvádza, že pri kritike EÚ za to, že robí „málo“ a „neskoro“, budú ľudia blokovaní na sociálnych sieťach a cenzurovaní v médiách, čo však opäť ničím nepodkladá. EÚ sa už dlhodobo zaoberá otázkami boja proti dezinformáciám v rámci svojej agendy, kde sa venuje širokému spektru otázok, ako sú hybridné hrozby, sociálne médiá, úroveň slobody a férovosti vo voľbách, mediálna gramotnosť, atď.

Anti-EÚ naratív

Uhrík v závere prejavu konštatuje, že ak budú členské štáty EÚ čerpať spomínané finančné prostriedky, mala by ich čerpať aj SR, ale je potrebné si „dávať pozor“. V tomto kontexte je možné identifikovať argumentovanie šikmou plochou, kedy nastoľuje predstavu výrazne negatívnych dôsledkov takéhoto konania. Podľa Uhríka by sme mali investovať do odvetví, ktoré Slovensku pomôžu k sebestačnosti a neprehĺbia závislosť na zahraničí. Ak budú peniaze zaviazané „devastačnými podmienkami“, nemali by sme „sa zapredať, aby sme o 10 rokov nestratili našu suverenitu a zvyšky našej samostatnosti“. Práve posledné vety zhŕňajú vyznenie príspevku, ktorý je orientovaný útočne voči EÚ a jej krokom nie len v kontexte plánu pre obnovu po kríze spôsobenej koronavírusom.

Záver

Uhríkov výstup v NR SR je príkladom prejavov anti-EÚ naratívu vo forme, aká sa pravidelne objavuje v rámci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Poslanec M. Uhrík v súlade so svojou straníckou príslušnosťou aj vlastným presvedčením o týchto otázkach hovorí zavádzajúco a sugestívne. Často problematiku zjednodušuje, zamlčiava fakty alebo svoje názory či polopravdy podáva ako skutočnosť. Samotné video z príhovoru na svojom kanáli na Youtube pomenoval ako „Krutá pravda o miliardách prichádzajúcich z EÚ“. Príspevok na portáli Infovojna.sk zašiel ešte ďalej slovami: „Nesmieme sa zapredať korporáciám, imigrantom, či zhubným ideológiám“. K otázkam migrácie či ideológií sa poslanec vôbec nevyjadruje, nadpis teda pôsobí ako clickbait, a zároveň sa snaží spomínané označenia stotožniť s otázkami Európskej únie.

Celkové hodnotenie redakcie: 2,3/7


Autorka analýzy: Michaela Ružičková

Close