Predĺženie núdzového stavu ≠ totalita

Poslanec ĽSNS Milan Mazurek na svojej facebookovej stránke zverejnil svoje vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, ku ktorému pripojil aj vyjadrenie. Základom bolo útočné stanovisko k vládnemu návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorým podľa jeho slov chce vláda nastoliť totalitu a zlikvidovať demokratické zriadenie. Vo svojom vystúpení a vyjadrení dezinterpretuje zámerné obmedzovanie ľudských práv a slobôd. Snahu vlády takýmto spôsobom zmierniť dôsledky pandémie Covid-19 prirovnáva k roku 1933, kedy Ríšsky snem odovzdal Hitlerovi všetku moc.

Štúdia, ktorá mi vyhovuje

Zdrojom informácií Milana Mazureka je samotný vládny návrh ústavného zákona. Poslanec NR SR podavá vlastnú interpretáciu, pričom predĺženie núdzového stavu vykladá z pohľadu obmedzenia ľudských práv a slobôd. Spomína pôvodnú definíciu pandémie podľa WHO, a tvrdí, že daný stav nemožno považovať za pandémiu, keď má Covid-19 smrtnosť 0,2%, čo, ako uvádza, je o niečo viac ako bežná chrípka. Počet úmrtí v deň prejavu Milana Mazureka bol na Slovensku 20 a nových prípadov 3 125. Vo svete sa počet úmrtí v daný deň vyšplhal na číslo 10 504 a počet nových prípadov 559 231. Samotná pandémia sa však nehodnotí iba na základe smrtnosti, ale najmä z hľadiska jej rozšírenia, novosti vírusu a imunity obyvateľstva.

Fašizmus a totalita vs. demokracia

Núdzový stav, podľa zákona 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, môže vláda vyhlásiť vtedy, ak dochádza alebo hrozí že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb a to aj v prípade pandémie. Svetová zdravotnícka organizácia (ďalej WHO) za pandémiu považuje epidémiu, ktorá je rozšírená na celom svete, prekračuje medzinárodné hranice a postihuje veľké množstvo ľudí. Keďže táto definícia priamo nehovorí o závažnosti ochorenia alebo imunite obyvateľstva, stáva sa častým argumentom pre spochybnenie označenia rozšírenia nákazy Covid-19 vo svete.

Každoročne sa totiž vyskytujú pandémie v južných alebo severnejších častiach sveta. V takomto prípade ide ale o sezónne pandémie, ktoré WHO spravidla za pandémiu nepovažuje. Za pandémiu považuje stav, keď sa objaví nový vírus, ktorý sa rozšíri po celom svete, voči ktorému imunita človeka nie je vybudovaná.

Podľa spomínaného ústavného zákona vláda môže podať návrh na predĺženie núdzového stavu okrem iného aj z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v súvislosti životného prostredia, ohrozenia značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej či inej havárie a to iba na postihnutom alebo ohrozenom území. Takéto vyhlásenie núdzového stavu však musí prejsť schválením Národnej rady SR.

Ústavný zákon obmedzuje ľudské práva a slobody pri uplatňovaní práva slobodne sa zhromažďovať, aj keď zákon zhromažďovanie úplne nezakazuje a podmieňuje ho povoľovaním. Dané obmedzenie bolo prijaté z dôvodu šírenia nákazy Covid-19 preto, že sa šíri kvapôčkami pri kýchaní, kašľaní, či rozprávaní v blízkom kontakte. 

Prijatou novelizáciu sa tiež mení obmedzenie nedotknuteľnosti osoby núteným pobytom v obydlí alebo na určenom mieste, pokiaľ osoba nemá vhodné podmienky pre izoláciu v domácom prostredí.

Cieľom novely tohto ústavného zákona je reagovať na reálnu situáciu v súvislosti s pandémiou Covid-19 a naplniť ústavný záväzok štátu, chrániť život a zdravie občanov Slovenskej republiky. Obmedzenie ľudských práv pri pandémii sa vzťahuje najčastejšie k vystúpeniu z postihnutého územia, alebo zákaz pohybu na alebo cez určité územie. Akékoľvek nevyhnutné zásahy zo strany štátu k obmedzeniu ľudských práv počas núdzového stavu však vláda musí riadne odôvodniť. Tento stav umožňuje efektívnu reakciu vlády v čo najkratšom čase.

O predĺžení núdzového stavu rozhodol Ústavný súd nálezom PL. ÚS 22/2020-104, že návrh vlády k časovému ohraničeniu núzového stavu je v súlade s Ústavou SR. Samotné predĺženie núdzového stavu vychádza z poznatkov z praxe.

Dôvodom jeho predĺženia je to, že za dané obdobie nebolo možné objektívne vyriešiť situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu.

Vláda však zaviedla spomínanú poistku, kedy ďalšie predlžovanie núdzového stavu musí do 20 dní odobriť Národná rada.

Smrtnosť nákazy Covid-19, ktorú uvádza Milan Mazurek vo svojom vystúpení, a teda 0,2%, je uvedená v štúdii v bulletine WHO. Štúdia je vypracovaná výskumným inovačným centrom univerzity Stanford v Kalifornii a nie zdravotníckou organizáciou. Smrtnosť však nie je konštantná. Podľa štatistík sa smrtnosť mení v čase aj na konkrétnom území. Letalita je rôzna aj z hľadiska veku a riziko úmrtia sa zdvojnásobuje každým ôsmym rokom veku. Kým u osôb do 40 rokov ide o letalitu zhruba 0,1%, u jednotlivcov nad 80 rokov sa letalita zvyšuje až na viac ako 5%.

V septembri 2020 Úrad pre verejné zdravotníctvo SR zverejnilo štatistiku, v ktorej uvádza smrtnosť na Slovensku v pomere 0,4%, ktorú vtedy hodnotil ako prijateľne nízku. Najnovšie štatistiky však poukazujú na smrtnosť 1,25%, pričom smrtnosť v samotných nemocniciach sa šplhá na viac ako 20%.

Vláda si neželá totalitu

Poukazovanie na fašistické praktiky pri boji vlády s pandémiou sa objavujú aj vo vystúpeniach iných poslancov NR SR za stranu ĽSNS. Častým výrokom je vyžívanie sa vlády v obmedzovaní ľudských práv, bez ohľadu na reálne zdravotné dôsledky vírusu Covid-19. Mazurek vo svojom prejave využíva argumentačný klam šikmá plocha (slippery slope), kedy podľa neho vláda nariadila obmedzenie slobody, a teda dištančnú výučbu pre druhý stupeň základných škôl a neskôr aj pre prvý stupeň. To podľa neho v budúcnosti môže dospieť k úplnému zákazu návštevy školy bez očkovania. 

Vo svojom vystúpení využíva techniku dôkaz slobodou, kedy tvrdí, že vláda obmedzuje slobodu prejavu zákazom zhromažďovania a protestov. Pracuje aj s konšpiračnou teóriou o predlžovaní núdzového stavu, čo má podľa neho viesť k zámernému nastoleniu fašistickej vlády.

Rovnako apeluje na možnosť slobodnej voľby pri boji s pandémiou, pričom spoločnosť polarizuje na dva tábory, na tých, ktorí sa neboja nákazy a tých, ktorí sa chcú chrániť.

Nejednoznačným jazykom poukazuje na nekalý úmysel a navádza na zámerné obmedzovanie ľudských práv a slobôd s cieľom získať úplnú moc. Poslanec ĽSNS využíva mnoho manipulačných techník a populistický jazyk v prospech propagácie poslaneckého klubu ĽSNS.

Záver

Milan Mazurek vo svojom prejave vyzdvihuje obmedzovanie ľudských práv a slobôd, čo zneužíva vo forme konšpiračného naratívu. Poslanec sám neprichádza so systémovým riešením danej situácie a ponúka zdanlivo jednoduché návody pre dôsledky pandémie. Závažnosť pandémie zľahčuje v čase krízovej situácie v nemocniciach, ktoré bojujú s preplnenými lôžkami. Vo svojom vyjadrení polarizuje spoločnosť a vyzýva na účasť na protivládnom proteste, ktorý predstavuje najmä propagáciu samotnej ĽSNS a prehlbuje kritickosť situácie väčšieho rizika nakazenia vírusom Covid-19.

Celkové hodnotenie redakcie: 1,8/7


Autorka analýzy: Benita Feketeová

Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi

Close