Rusko je pre USA a EÚ stále hrozbou

Článok sa snaží vyvrátiť Bidenovo tvrdenie, že Rusko predstavuje pre USA hrozbu. Obhajuje anexiu Krymu, vojnu na východnej Ukrajine a v Gruzínsku. Má ísť o snahu Ruska udržať statusu quo v medzinárodnom systéme. Hlavnú vinu kladie na ramená EÚ a NATO, ktoré označuje za nástroje rozpínavých reviozinistických mocností.

Pro-ruský zdroj

Článok uverejnený na portáli Hlavný Denník je doslovným prekladom anglického originálu uverejnenom na portáli RT.com, v minulosti pôsobiacim pod názvom Russia Today. Ten pravidelne šíri naratívy a dezinformácie v súlade s ruskou štátnou propagandou, pričom je financovaný zo zdrojov ruskej vlády. Nemožno ho teda považovať za objektívny a nezávislý zdroj informácií.

Autorom anglického originálu je Glenn Diesen, docent na univerzite v juhovýchodnom Nórsku a  redaktor v časopise Russia in Global Affairs. Jeho publikácia The Decay of Western Civilisation and Resurgence of Russia (Úpadok západnej civilizácie a oživenie Ruska) je faktograficky pomerne nezávadná, napriek tomu, že sa neodvoláva na žiadne zdroje. V akademických kruhoch však bola kritizovaná za výraznú pro-ruskú predpojatosť.

Striktná dichotómia

Autor článku sa snaží vyvrátiť Bidenovo tvrdenie, že Rusko predstavuje pre USA a EÚ hrozbu. Špecificky kritizuje koncepciu Ruska ako revizionistickej mocnosti, teda ako štátu, ktorý nie je spokojný so svojím postavením v medzinárodnom systéme a snaží sa ho zmeniť. Autor tvrdí, že práve EÚ a NATO sú nástrojmi revizionistických mocností, pretože sa snažia o reorganizáciu Európy tým, že „vnucujú destabilizačnú civilizačnú voľbu“ krajinám „umiestneným medzi Západom a Ruskom“.

Z textu nie je zrejmé, akým spôsobom EÚ a NATO krajinám „vnucujú destabilizačnú civilizačnú voľbu“, nakoľko autor svoj argument ďalej nerozvádza.

Je však nutné podotknúť, že žiadosti o členstvo v týchto medzinárodných organizáciách predkladajú štáty dobrovoľne, nie v dôsledku nátlaku, ako sa autor snaží naznačiť.

V tomto tvrdení si sám protirečí, keď píše, že Eurázijská hospodárska únia (EEU), ktorej je Rusko členom, je “dobrovoľná medzinárodná inštitúcia, do veľkej miery postavená podľa vzoru EÚ“.

Autor v texte označuje anexiu Krymu, vojnu na východnej Ukrajine a v Južnom Osetsku, ako snahu Ruska o udržanie statusu quo. Vo všetkých prípadoch ale ide o vojenské operácie s použitím ruských vojsk na území cudzieho štátu bez jeho súhlasu, a teda v rozpore s medzinárodným právom. Rozširovanie členstva v EÚ a NATO na základe dobrovoľnosti a v súlade s medzinárodným právom paradoxne označuje za revizionistickú rozpínavosť. Tu môžeme pozorovať dvojitý štandard autora a jeho značnú predpojatosť.

Autor sa snaží navodiť dojem, že tvrdenia o potencionálnom nebezpečenstve Ruska sú značne prehnané. Predkladá údajné tvrdenie „západných odborníkov“  o tom, že Rusko usiluje „o obnovenie sovietskej ríše“. Následne ho označuje za zastaralý argument z čias studenej vojny, nakoľko Rusko nemá zdroje ani záujem o kontrolu cudzieho obyvateľstva – i napriek tomu, že tak niekoľkokrát v minulosti urobilo.

Autor však opomína fakt, že Rusko predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre EÚ a NATO nie len v tradičnom vojenskom ponímaní, ale predovšetkým v oblasti hybridných hrozieb.

Napríklad v kontexte kybernetickej bezpečnosti, energetickej bezpečnosti, zasahovania do volebných procesov alebo podpory polovojenských a extrémistických skupín na území cudzích štátov. Autorova dichotómia, rozdeľujúca krajiny na revizionistické a tie, ktoré sa snažia zachovať status quo je zavádzajúca, nakoľko Rusko výhradne nespadá ani do jednej z týchto kategórií.

Vyberanie čerešničiek

Text je písaný pomerne formálnym štýlom a na prvý pohľad pôsobí odborne. Možno v ňom však pozorovať argumentačný faul – tzv. vyberanie čerešní (cherry-picking). Autor predkladá argumenty a informácie, ktoré potvrdzujú jeho pohľad na vec, zatiaľ čo ignoruje tie, ktoré sú v rozpore s jeho pohľadom.

Napríklad opomína fakt, že Rusko zasahovalo, a aj naďalej zasahuje, do interných záležitostí cudzích krajín aj iným, než vojenským spôsobom.

V jeho argumentácii taktiež možno pozorovať značnú predpojatosť a dvojitý meter pri posudzovaní diania v medzinárodných vzťahoch. Je zrejmé, že článok reflektuje primárne subjektívne pocity autora, nie objektívne informácie o dianí vo svete.

Záver

To, že autor disponuje adekvátnym vzdelaním a vedomosťami ešte nezaručuje objektivitu a kvalitu jeho práce. Napriek tomu, že sa text opiera o pravdivé informácie, tie autor selektuje a podáva tak, aby podporovali jeho argumenty, že Rusko neprestavuje pre EÚ a NATO hrozbu. Zámerne však opomína fakt, že Rusko predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre EÚ a NATO nie len v tradičnom vojenskom ponímaní, ale predovšetkým v oblasti hybridných hrozieb.

Celkové hodnotenie redakcie: 2,5/7


Autor analýzy: Denis Takács

Editori: Michaela Ružičková, Peter Dubóczi

Close