Správa o vražde s prímesou anti-moslimského naratívu

Text prináša sčasti faktické informácie o vražde v Rendsburgu a sčasti fabulácie autora namierené voči migrantom a moslimom. Motív tejto vraždy a aj násilie páchané na ženách autor bagatelizuje tak, aby zapadol do jeho naratívu. Cieľom predmetného textu je doviesť čitateľa k mylným záverom a vyvolať v ňom strach z moslimov.

Skutočná udalosť okorenená naratívom

Článok bol publikovaný na webu voxpopuliblog.cz. Ten je podľa projektu Manipulátoři.cz dezinformačným médiom a hlasom ultrapravice v Českej republike, pričom jeho zakladateľom je Karel Kříž. 

Ústrednou témou článkov Voxpopuliblog je migrácia sprevádzaná anti-moslimskými naratívmi. Kriticky na tento web nahliada aj projekt Konšpirátori.sk, kde má hodnotenie 9/10 (10 je najhoršie). Na základe hodnotenia neodporúča inzerovať na tejto stránke. 

Nami analyzovaný článok poukazuje na dva zdroje. Prvým z dvojice je nemecký denník Bild. Tento zdroj je hodnoverný a popisuje tragickú udalosť, na ktorej je napokon aj vystavaný samotný článok.

Druhým zdrojom je článok Radima Fialu, predsedu poslaneckého klubu SPD, uverejnený na webe www.pravyprostor.cz. Tento konkrétny zdroj s obsahom predchádzajúceho zdanlivo nič nemá, no Voxpopuliblog oba zdroje zakomponoval do vlastného anti-moslimského a anti-migračného naratívu. Zaujímavosťou je, že aj web Pravý prostor je dielom Karla Kříža a Manipulátoři.cz ho kladú na rovnakú úroveň ako Voxpopuliblog. Autor nami analyzovaného článku sa ukrýva za prezývkou Slovanka. 

Skutočná identita Slovanky je ťažko dohľadateľná. Čo ale vieme dohľadať je, že väčšina článkov Slovanky na Voxpopuliblog zapadá do spomínaného antimoslimského naratívu.

Okorenená správa

Text sa opiera o fakticky overiteľnú informáciu, ktorú priniesol nemecký Bild. Vražda v nemeckom Rendsburgu je opísaná pravdivo. Problémom sú ale naratívy a argumentačné schémy, o ktoré je táto informácia rozšírená.

“Osvedčené” naratívy

V texte sú prítomné dva úzko prepojené naratívy – anti-migračný a anti-moslimský naratív. Prvý menovaný je citeľný v opakovaných opisoch páchateľa spojením „tuniský vetřelec.” Textu ale dominuje druhý menovaný naratív. Príkladmi sú označenia páchateľa spojením „muslimský vetřelec”, či démonizácia moslimov v rámci výchovy malých dievčat: „vštěpujte jim odmala, že muslimové nejsou partneři pro ně.” 

V súvislosti s týmto prípadom autor bagatelizuje existujúce násilie na ženách tým, že ho dáva do roviny, ktorá vyhovuje jeho anti-moslimskému naratívu. Pojednáva iba o vraždách zo cti a vedome ignoruje iné formy násilia páchaného na ženách. Tieto formy násilia sú predmetom Istanbulského dohovoru, ktorý prijala Rada Európy v roku 2011, ale aj tuniskej legislatívy z roku 2017.

Argumentačné schémy

Apel na tradíciu sa spolieha na dobré alebo lepšie vnímanie istého javu, pretože je súčasťou abstraktných tradícií. Autor textu zdôrazňuje, že v danom prípade bola podstatnou „obrovská kulturní odlišnost” medzi moslimami a Európanmi. Podľa autora je potrebné „zamezit až vražedné multikulturní propagandě, která má právě podobné nekompatibilní partnerské svazky podporovat.”

Na túto schému nadväzuje ďalšia, a to klam pôvodom. Je to technika, ktorá sa sústredí na pôvod alebo históriu objektu diskusie, miesto jeho obsahu či významu. Môžeme ju pozorovať v časti, v ktorej autor polemizuje o odlišnostiach výchovy v islamskom prostredí a tej, ktorej sa dostáva „řadovému Evropanovi.”

V texte je prítomné aj kotvenie, teda kognitívna zaujatosť, kedy sa jednotlivec rozhoduje na základe prvotne získanej informácie (považovanej za „kotvu”).

Informácie, ktoré majú ku kotve bližšie, sa jej prispôsobujú a ďalej pôvodnú informáciu posilňujú. Príkladom je časť, v ktorej autor polemizuje o vraždách zo cti a ich narastajúcom množstve. Vlastnému argumentu nasadzuje pomyselnú korunku tvrdení, že „ne o všech těchto vraždách se píše.”

Pozor, moslim?

Titulok má charakter clickbaitu, pretože spomínaným slovným spojením „muslimský vetřelec” a fabuláciou o motíve vraždy nabáda čitateľa k nenávideniu moslimov. Problémom samotného textu nie je opis vraždy. Sú nim vyššie spomínané naratívy a argumentačné schémy. Text hodnotíme ako útočný voči moslimom a názorovo nevyrovnaný. 

Je tu síce prítomný postoj páchateľa, no chýba tu postoj znalca z prostredia polície alebo postoj znalca islamu. To napomáha autorovi k vytvoreniu falošnej premisy.

Text je napísaný senzacionálne a má za cieľ vyvolať strach z moslimov. Pre korektnosť by mal byť jasne označený ako názor alebo osobný blog, nemal by byť zaradený medzi články.

Obrázok páchateľa

Obrázok, ktorý je súčasťou nami analyzovaného textu, zodpovedá obsahu tohto textu. Nie je nijako senzacionálny či digitálne upravený, zobrazuje páchateľa predmetnej vraždy v súdnej sieni. Problematicky vnímame ale skutočnosť, že tomuto obrázku chýba akýkoľvek opis. Čitateľ tohto textu si tak musí buďto domýšľať koho zobrazuje daný obrázok alebo si musí túto informáciu sám vyhľadať.

Záver

Vražda je odsúdeniahodná. To obstojí aj bez debaty. To však neznamená, že nami analyzovaný text z Voxpopuliblog obstojí voči akejkoľvek kritike. Jeho cieľom je vyvolať strach z moslimov. Takáto silná emócia môže viesť k nenávisti a eventuálne aj k násiliu. A to aj k takému násiliu, ktoré autor v texte odsudzuje. Na vyvolanie strachu pritom používa anti-migračný a anti-moslimský naratív spolu s prezentovanými argumentačnými schémami – apel na tradíciu, klam pôvodom a kotvenie.

Celkové hodnotenie redakcie: 1,9/7


Autor analýzy: Branislav Jamriška

Editori: Matej Spišák, Peter Dubóczi

Close